Recenzia: Dominik Dán - Beštia

 

Hovorí sa, že bez Dominika Dána by to neboli Vianoce. A v tomto duchu sa niesli aj moje Vianoce. 

Do rúk sa mi dostal jeden z najsilnejších prípadov Dominika Dána. 

O beštii v ľudskej koži. 

Musím priznať, že všetko začína nevinne a postupne naberá na obrátkach.            Kapitola za kapitolou, strana za stranou.      Po každej novej kapitole a aj vražde, mi ostával rozum stáť, ako niekto môže takto vraždiť bez pocitu viny alebo ľútosti nad tým čo urobil. 

Tu mi nedá nepochváliť autorovu geniálnu prácu so slovami, nielen pri opisovaní myšlienok vraha či hlasu, ktorý ho nabádal na tieto brutálne vraždy ale aj pochmúrnej atmosféry a beznádeje medzi kriminalistami, ktorý nevedeli vraha dolapiť. 

Na druhej strane autor skvelo vivážil túto atmosféru a vážnosť prípadu, typickým humorom partičky vraždátov. Aj keď pochopiteľne, vzhľadom na závažnosť prípadu je ho tu menej.

Vďaka tomu, že som už prečítala niekoľko Dánoviek, bola pre mňa komické sledovať  večnú snahu Majora, strápniť Krauza alebo silou-mocou dokázať, že sa mýli a nemá pravdu. Celé toto komické správanie dorazil Chosé s vyhlásením, že on v živote s Krauzom robiť nebude.

V knihe ťa okrem silného príbehu, čaká aj  zoznámenie z partičkou vraždárov, ktorá je už stálicou Dánových kníh.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dominik Dán: Kĺbko zmijí (recenzia)

Senta Andok: Pod maskou